Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie sestier v období pandémie covidu-19

ABSTRACT

Súhrn Úvod Zdravotnícki pracovníci, predovšetkým sestry, môžu byť v exponovanom období počas pandémie covidu-19 vystavení zvýšenej psychickej záťaži. Cieľ Zistiť, aký je dopad zvýšených nárokov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojený s koronakrízou, na úroveň psychickej záťaže a kvality života sestier na rôznych pracoviskách. Metodika Prierezová, prieskumná štúdia merania duševného zdravia u 504 sestier. Bol použitý štandardizovaný dotazník SF-36 a Meisterov dotazník miery neuropsychickej záťaže. Výsledky Škála preťaženia a monotónnosti významne (p < 0,05) a negatívne (r < 0) koreluje s kvalitou života v každej z domén. Celková záťaž významne (p < 0,05) a negatívne (r < 0) koreluje s kvalitou života v každej z domén. Vek respondentov významne (p < 0,05) a pozitívne (r > 0) koreluje s kvalitou života v doménach vitalita, mentálne zdravie a duševné zdravie a negatívne (r < 0) koreluje s kvalitou života v oblastiach fyzické fungovanie, telesná bolesť, celkové vnímanie zdravia a celkové fyzické zdravie. Záťaž signifikantne lepšie zvládali muži. Signifikantne vyššia bola v skupine respondentov pracujúcich na jednotkách intenzívnej starostlivosti a v primárnej zdravotnej starostlivosti. Záver Zvýšené nároky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojené s koronakrízou negatívne pôsobili na úroveň psychickej záťaže a kvalitu života sestier. Horšie výsledky boli zaznamenané u sestier pracujúcich na jednotkách intenzívnej starostlivosti a v primárnej zdravotnej starostlivosti.AlternateIntroduction: Health care workers, especially nurses, may be exposed to increased psychological stress during the COVID-19 pandemic. Objective: To determine how the increased demands on health care delivery associated with the coronavirus crisis affect the level of psychological stress and quality of life of nurses in different workplaces. Methods: A cross-sectional exploratory study of mental health in 504 nurses. The standardized SF-36 questionnaire and Meister's questionnaire for neuropsychological strain were used. Results: The overload and monotony scales are significantly (p < 0.05) and negatively (r < 0) correlated with quality of life in each of the domains. The total load is significantly (p < 0.05) and negatively (r < 0) correlated with quality of life in each of the domains. The age of respondents is significantly (p < 0.05) and positively (r < 0) correlated with quality of life in the domains of Vitality, Mental Health, and Mental Component Summary, and negatively (r > 0) correlated with quality of life in the domains of Physical Functioning, Bodily Pain, General Health, and Physical Component Summary. Men handled the stress significantly better. Stress levels were significantly higher in the group of respondents working in intensive care units and in primary care. Conclusions: The increased demands on health care delivery associated with the coronavirus crisis had a negative impact on the level of psychological load and the quality of life of nurses. Worse results were found in nurses working in intensive care units and in primary care.